Nebojme sa byť “ZLATOKOPKAMI”

Prečo by si mala byť zlatokopka? Nie, nejdeme vás milé dámy nahovárať, aby ste si zadovážili chodúle, sukničku ktorá skôr pripomína opasok ako odev, výstrih po pupok, vlasy dlhé po pás a niekoho, kto vám zaplatí všetko po čom vaše peňazí chtivé srdce či botoxom napichané ústočká zapištia.

Ani sa nemusíte celé dni producírovať po nákupnom centre ovešaná taškami s menami svetoznámych značiek, ktoré by si iba slepý nevšimol a nasadať do super moderného a hyper, hyper veľkého motorového tátoša, v ktorom ledva dočiahnete na pedále a vyzerá to, že šoféruje batoľa a nie žena. Ani sa nemusíte hodiny potiť vo fitku, každý druhý deň chodiť ku kaderníčke, na manikúru, pedikúru a neviem ešte akú kúru. Nemusíte byť svojmu sushi a luxusu darcovi k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne

Mohli by sme byť VIAC ženskejšie, VIAC “svoje”, MENEJ samostatné, MENEJ emancipované.

Nemusíte nič. Alebo, niečo predsa…Niečo by sme predsa len mohli. Mohli by sme byť VIAC a MENEJ. Mohli by sme byť VIAC ženskejšie, VIAC “svoje”, MENEJ samostatné, MENEJ emancipované…

Už dlhú dobu máme totižto pocit, že sa až príliš chceme a zo všetkých síl sa snažíme vyrovnať mužom. A to vo všetkom. Dnes už nie je ničím výnimočným, že si samé vláčime ťažké tašky či kufre, samé si vymeníme žiarovku, opravíme pokazený odtok, šéfujeme – nielen doma, ale aj v práci…

Dávno zapadli prachom minulosti tie časy, keď muž bol ten, ktorý zabezpečoval rodinu a žena – manželka a matka sa starala o kŕdeľ detí a “teplo rodinného krbu”. Máloktoré z nás sa v dnešnej dobe uspokoja so životom, v ktorom by sme “iba” rodili budúcu generáciu, starali sa o bezchybný chod domácnosti a o blaho svojho manžela.

Chceme viac. Preto študujeme, celoživotne sa vzdelávame, cestujeme, budujeme si kariéru. Nechceme byť len “žienkami domácimi” a tak je pre nás prirodzené, že sa na chode domácnosti podieľame aj finančne. A je to v poriadku. Ak sú obaja partneri zárobkovo činní, je na mieste, aby si výdavky týkajúce sa chodu domácnosti a rodinného života delili.

Vo svojej samostatnosti sme zašli ešte ďalej

No my sme vo svojej samostatnosti zašli ešte ďalej. Ďalej ako ďaleko. Priďaleko. Kamarát, priateľ, nezriedka i manžel nás napríklad pozve na večeru a my vyťahujeme peňaženku. Automaticky. Predsa ho nenecháme, aby zaplatil aj za nás?! Samé si plne financujeme kaderníčku, kozmetičku, výlety, dovolenky, antikoncepciu, aj tú novú kabelku a topánky, ktorým sme neodolali minulý piatok cestou z práce.

Za každú cenu chceme dokázať, že my ženy – silné, úžasné, krásne Ženy s veľkým Ž nie sme horšie ako chlapi. Muži. Nechceme byť na nich prisaté, závislé…Nechceme byť im nič dlžné. A v neposlednom rade nechceme byť “zlaté kôpky”. Myslíme to viac ako dobre, konáme s čistým svedomím a s pocitom, že nie sme “menej” než muži. Ako to už býva, väčšinou nás ani len nenapadne, že týmto, hoci dobre mieneným životným štýlom si sami uťahujeme “slučku na krku”.

Sme sklamané

A potom príde deň, keď sme smutné, lebo náš drahý milovaný nám sám od seba nekúpi čokoládu, ktorú tak zbožňujeme a sme ochotné rozdýchať aj nejaké to kilo naviac, frfleme, že nám nikdy len tak neprinesie kvety – čo kvety?! Ani jeden malý kvietoček. Ledva, ledva sa ho dočkáme na výročie – ak náš “Pán Božský” nezabudne, či na narodeniny alebo meniny. Sme sklamané, lebo nás “Pán Božský” neobdaruje niečím malým, milým, niečím čo zahreje naše čistou láskou naplnené srdiečko. Len tak. Pre radosť. Preto, aby sme vedeli, že na nás myslí…

Chlapom naše vysoko feministické a veľmi jednostranné a až hlúpe zmýšľanie čoraz viac vyhovuje...Aj tie pravé, “nefejkové” zlatokopky presúšajúce sa po nákupných centrách, luxusných podnikoch a kaviarňach im prichádzajú vhod. Samci ktorí ich (na ne) nemajú, alebo sa im naozaj takýto typ žien nepáči, alebo sa im páčiť prestal, ich veľmi šikovne, a ako keby náhodou používajú ako príklad ženy akou nikdy nesmieme byť.

Štedrosť = galantnosť

Čo je však najhoršie, oháňajú sa nimi aj v prípadoch a situáciách, kedy je určitá dávka štedrosti viac ako na mieste. Kedy si ju plne zaslúžime. Kedy štedrosť = galantnosť.

Neraz mnohé z nás dopadnú tak, že náš miláčik si dopraje všetko, po čom mu duša prahne a žene “svojho života”, ktorá ho úprimne miluje, stará sa o neho a opatruje ako oko v hlave nepodaruje k sviatku  (o všednom dni nemôže byť ani reči) ani z koláča dieru. Aj tá by stála asi veľa…

Drahá nepovšimnutá zlatokopka

Drahá nepovšimnutá “zlatokopka” si potajomky poplače do vankúša a vec je vybavená. ONA je vybavená. Nakoniec chlapovi však vždy odpustí. Sama pred sebou si to ospravedlní. Ospravedlní jeho – “Pána Vychcaného”. Pretože, čo ak by ju označil za zlatokopku? Ona ňou predsa nie je a nikdy nebude a aj mu to dokáže… A tak nepovie nič. Mlčí, nedožaduje sa. Možno sa to o rok zmení, napadne mu…

Omyl drahá nepovšimnutá, nenapadne. Namiesto toho si dopraje viac pív, väčšie auto, drahšie hodinky a Tebe? Tebe budú musieť stačiť jedny obnosené tepláky a tričko za dve eurá a ešte pol roka budeš počúvať ódy na jeho osobu, ako Ti doprial. Je tu šanca, že sa pred kamošmi bude chvastať a vyťahovať, akú super dobrú a skromnú žienku má doma, ale tým to hasne. Chceš niečo? Veď si zarob a potom si kúp. Za svoje. Veď samozrejmosť…

Neubudne z neho

Nuž, aj také sa stáva. Položili sme si však niekedy otázku, prečo je to tak? Či si za to tak trochu viac nemôžeme samé? Veď prečo by sme sa mali cítiť zahanbene, keď nám muž zaplatí drink či večeru, keď nás z času na čas poteší maličkosťou, keď nás obdaruje na Vianoce, Valentína, meniny, narodeniny, výročie? Neubudne z nás, ani z neho. Nech je to dobre zarábajúci pracujúci,  alebo študent, ktorý má hlboko do vrecka.

Nebojme sa. Odoprie niečo sebe a nezruinuje ho to. Neverme, že nenájde nejaké to euro na potešenie nás, milovaných. Nenechajme sa opiť suchým rožkom, natlačiť si kaleráby kombinované s kapustou a kelom do hlavy. Prečo? Pretože tu žiadna výhovorka neobstojí. Ani nezmysel, že sme, alebo že budeme zlatokopky.

Takýmito “zlatokopkami” sa nebojme byť,

nenechajme chlapské plemä zožgrľavieť a samoľúbymi sa stať,

nedoprajme im na vavrínoch manipulácie a lenivosti spať.

 

Konajme, kým je ešte čas, veď túto silu má v sebe každá z nás.

Konajme, aby sme nemuseli pri telenovelách hniť

a o džentlmenoch iba sniť…

Fotka zdroj: Pixabay.com

 

Avatar

Autor:

Som neobyčajne obyčajná žena, tá čo je taká hrozná, až je úžasná... :-) Verím v svoju rodinu, nekonečno a v nekonečnú fantáziu a aj keď často viac padám ako vstávam, nikdy sa nevzdávam. Milujem knihy, moje psie poklady, humor, iróniu a sarkazmus, ľudí, ktorí voňajú človečinou a keď svet i ja hýrime farbami a radosťou. No to, čo ma vystihuje úplne najviac je, že milujem pretavovať svoje myšlienky, pocity, postrehy a názory na život ako taký do písmeniek. Nepoznám krajší pocit ako prenášať radosť, vďačnosť, smútok, či chvíľkovú beznádej do viet... "LIVE, LAUGH, LOVE, WRITE"! <3