Autorke Márii Havranovej (Mária Corvus) minulý rok v marci vyšla nová kniha s názvom Nad priepasťou. Čitateľom ponúka možnosť ponoriť sa do života manželského páru. O svojej knižnej tvorbe aj o sebe samej nám prezradila omnoho viac. 

Nedávno ti vyšla kniha Nad priepasťou patriaca do kategórie románu pre ženy. V príbehu o živote manželského páru sa prelínajú šťastné chvíle s pocitmi smútku, ktoré vzápätí vystriedajú erotické pasáže. Akým najsilnejším emočným zážitkom si sa pri tvorbe knihy inšpirovala?

I keď Nad Priepasťou primárne patrí medzi ženské romány, nie je vyslovene určená len pre ženy. Knihu môžeme odporučiť i mužom a všetkým vekovým kategóriám, samozrejme okrem detí. V mojich príbehoch je zaujímavé, že sa v nich vždy nachádza niečo skutočné, čo som prežila ja alebo moji blízki. Inšpiráciu som čerpala zo životnej skúsenosti mojej priateľky, ktorá má syna s autizmom. Tiež od osôb, ktoré si takýmito situáciami prešli. Nesmiem zabudnúť ani na fantáziu. Využíva ju predsa každý autor. Hlavná myšlienka knihy ale nie je zameraná na autizmus. Skôr na lásku.

Prečo si pre knihu zvolila názov Nad priepasťou? Znázorňuje rozpadajúci sa vzťah medzi mužom a ženou alebo je za tým niečo viac?

Niekedy je ťažké sa zamyslieť nad presne výstižným dôvodom. Povedala by som, že preto, lebo hlavná hrdinka Chiara sa nachádza v blízkosti priepasti. Jej život formujú komplikované vzťahy s manželom Tiagom a všetkými hrdinami. Myslím si, že je vyjadrením životného postoja, kedy sa človek nachádza v situácii, v ktorej sa musí rozhodnúť pre nejakú možnosť. A on nevie, ako má reagovať. Priepasť v mojom príbehu odráža citový stav a situácie Chiary. Podľa môjho názoru je tento názov pre knihu skutočne vhodný.

Čo by si poradila párom, ktoré si prechádzajú určitou krízou? Oplatí sa o vzťah bojovať alebo je lepšie vzdať to tak, ako to v súčasnosti robia mnohé mladé páry?

Keďže nepracujem ako psychológ alebo psychiater, nemám presný recept, či sa to oplatí. Určite záleží na viacerých situáciách. Je vhodné spýtať sa, koľko rokov s partnerom fungujeme. Prekonali sme spoločne nejakú krízu? Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by som to hneď nevzdávala. Hoci viem, že každý vzťah je iný a záleží na zložitosti problémov a investovaného času. Citové väzby prežíva každý inak. Patent na šťastnú lásku sa preto poskytnúť neodvážim.

V súčasnosti píšeš svoju ďalšiu knihu. Prezraď nám, v čom bude odlišná od tých predošlých?

Popisuje reálny príbeh ženy. Láska je tu prepletená kriminálnym žánrom, smútkom a depresiou. Pikantné je, že žena, ktorej sa kniha týka, pracovala ako luxusná spoločníka. Kedysi som ani ja nebola stotožnená s takýmto druhom práce. Verím, že je skutočne obtiažne uveriť  a pochopiť rozhodnutia pracovať v takej oblasti. Chcem, aby si čitatelia urobili názor až po prečítaní celého diela, pretože nie vždy je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Považuješ písanie za akési odreagovanie, únik do „iného″ sveta? Aké vlastnosti alebo schopnosti sú podľa teba pri písaní príbehov najdôležitejšie? Dá sa to naučiť, či je to skôr otázkou talentu?

Pre mňa je písanie predovšetkým odreagovanie sa od rôznych problémov, ale zaraďujem ho aj medzi svoje hobby. Keď píšem, žijem len tvorbou, ktorá ma absolútne pohltí, pretože keď pracujem na rukopise, vytváram a dopĺňam viaceré charaktery. Môžem povedať, že vďaka tejto činnosti som silnejšia. Samozrejme som žena, matka a musím sa starať o rodinu. Ale keď píšem, dávam do toho svoju dušu a žijem životom postáv, ktoré sa snažím zobraziť čo najreálnejšie.

S písaním som začala už ako 10-ročná, keď som vytvorila básničku. Učitelia ju zavesili na nástenku, kde si ju čítali spolužiaci a rodičia. Bola som na seba hrdá, pretože slovenský jazyk milujem. Neskôr som písala články o vôňach a parfumoch. Prvú knihu som ale vydala až po 40-ke. Preto, ak niekto túži s písaním začať, tak nech to skúsi, aj keď si myslí, že talent nemá. Možno vás múza natoľko nakopne, že v kníhkupectve raz nájdete i svoju knihu.