Na facebookovej stránke Čergov Miznúca divočina sa cez víkend objavilo video, na ktorom sa pri kŕmidle pásli jelene. Z piatich sa ale do lesa vrátili len štyri.

Prikrmovanie zveri počas zimných mesiacov je pritom normálnym javom, kedy sa poľovníci, majúci pod palcom svoj revír, starajú o ich obživu. V čase, kedy sú jelene či diviaky závislé od ľudskej pomoci, však poľahky môžu prísť o svoj život.

Ako v tomto prípade:

Poľovník vs. pytliak

Nechceme spochybňovať prácu poľovníkov, ba dokonca si dovolíme tvrdiť, že to nie je práca, ale poslanie. Veď predsa poľovník je tým, kto musí zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Poľovníka odlišuje od pytliaka láska k lesu a všetkému živému. Zatiaľ čo pytliaci lovia nelegálne a takisto nelegálne obchodujú s trofejami, poľovníci vykonávajú svoje povolanie v medziach zákona.

Ich práva a povinnosti sú obsiahnuté v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Treba poznamenať, že regulácia počtu zveri je prirodzená. Poľovníci posledné roky hovoria o premnožení jelenej a diviačej zveri, čo je následkom klimatickej zmeny. Nielenže ničí úrodu a poľnohospodári sú zúfalí, ale často je aj príčinou dopravných nehôd.

No strieľať sa nemôže len tak.

Ako poľovník na videu porušil zákon?

Podľa § 65 „je zakázané loviť z motorových vozidiel, poľnohospodárskych mechanizmov a iných mechanizmov, lietadiel, helikoptér a iných lietajúcich zariadení, ako aj z lodiek a člnov pohybujúcich sa rýchlejšie ako 5 km/h.” Vidíme, že auto sa zastavilo, poľovník z neho vystúpil a lovil tak, že mal zbraň opretú o kapotu auta. To znamená, že v tomto bode postupoval podľa pravidiel.

No slúži prikrmovanie na prilákanie živej návnady?

Pozrime sa na článok 3 v tom istom paragrafe: „Nesprávnym spôsobom lovu je loviť raticovú zver postriežkou vo vzdialenosti kratšej ako 100 m od hranice revíru, loviť bažanty vo vzdialenosti kratšej ako 200 m od hranice cudzej bažantnice a loviť raticovú zver v čase núdze bližšie ako 200 m od krmovísk a kŕmidiel.”

Toto je už takmer na hranici, no na základe vyššie uvedeného je pochopiteľné, že stav núdze vyhlásený nie je; práve naopak, stále je na územní Slovenska táto zver premnožená.

Na druhej strane, viacerí z radu poľovníkov sa vyjadrili, že (napriek povoleniam atď.) strieľať pri kŕmení je skrátka nemorálne.

Upozorňujeme aj na § 61: „Vnadiskom na účely tohto zákona je miesto, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať zver. Na vnadisku okrem vnadiska vo zvernici je povolené loviť iba diviačiu zver, šelmy a krkavcovité vtáky, ktorých lov je povolený. Diviačiu zver na vnadisku možno loviť iba mimo obdobia núdze. Vnadisko na lov diviačej zveri musí byť zriadené tak, aby ostatná raticová zver mala k návnade sťažený prístup.” Pod videom sa, samozrejme, rozprúdila vášnivá debata. Otázne totiž je, či je to vnadisko, alebo kŕmidlo. Vidíme len vysypanú kopu sena, a to sa podobá skôr na vnadisko.

Poľovník pochybil však minimálne v jednej veci.

Celý § 55 sa venuje lovu zveri. Všimnime si napríklad článok 5: „Raticovú zver je poľovník povinný loviť selektívne, a to tak, že prednostne loví zver chorú, zostarnutú, kondične zoslabnutú, pri samčej trofejovej zveri len zver, ktorá nie je vhodná na ďalší chov alebo po dosiahnutí jej trofejovej kulminácie.“ Ulovené jelenie mláďa asi nebolo zostarnuté či zoslabnuté. Naopak, za svoju neskúsenosť zaplatilo životom.

Netrúfame si vysloviť nejaké súdy, no z uvedeného jasne vyplýva, že jelenča terčom byť nemalo.