Viete, čo sa odohráva v ženskej hlave?

Reklama/advertisment

Vždy. keď sme sa o jeho partnerke rozprávali, vyzeral prekvapene. Veľakrát potreboval „preložiť“ to, čo spravila, povedala, to ako sa rozhodla. Je možné, že nám muži raz budú naozaj rozumieť?

Reklama/advertisment

Sme ženy a občas chceme všetko, alebo nič. O pár dní na to však to všetko, čo sme dostali nemôžeme vystáť. Plačeme, smejeme sa, kričíme, dokážeme nenávidieť tak silno, ako len málokto. Neskôr zas prosíme, mlčíme a všetko je jednoducho „fajn.“ Keď sme boli malé, boli sme princezné a v hlave si budovali predstavy o tom pravom, ktorý nás zachráni. Od čoho vlastne? To sme neriešili, až kým sme nezostarli. Rokmi sme si uvedomili, že muži prídu a zachránia nás len nachvíľu. Keď nás opustia sme ešte stratenejšie ako predtým. Zúfalo analyzujeme, prosíme, klesáme a to občas tak hlboko, že následné vstávanie je príliš namáhavé.

Reklama/advertisment

Vnútornú bolesť a prázdnotu riešime jedlom a keď priberieme, máme depresie. Chudneme, trápime sa, nejeme, zas raz mlčíme a neustále hľadáme to jedno. Muža, ktorý zostane. V živote sa nám ich vystrieda niekoľko a my máme pocit, že každý druhý je „ten pravý.“ Ale ako je možné, že odíde? Všetko sa točí okolo jednej veci, kým sa vnútorne jedného dňa samé nestopneme. Žiadne záchrany sa jednoducho nekonajú, nikto nás nevytrhne z toho, čo sme si rokmi v hlave vybudovali… z nedostatku lásky, z pocitu, že už sme dávno mali aj my nájsť toho jedného, budúceho a navždy. Láska sa pre nás stala naším vlastným otroctvom. Niečo nám však medzičasom uniklo.

Láska nie je o naháňaní sa za ideálnym partnerom, o plánovaní si budúcnosti s mužom, ktorý bude podľa našich predstáv, o čakaní na toho pravého. Láska jednoducho je. Vonku, v nás, doma, na druhej strane. Ona nepríde keď chceme, keď to už konečne potrebujeme. Ona už dávno v nás existuje, a my ju nevidíme, lebo sme zabudli na seba. Nemilovali sme sa natoľko, aby sme vedeli, že žiadny ďalší vzťah nepotrebujeme na to, aby nám bolo lepšie. Spokojnosť je ten stav, ktorý nevieme dosiahnuť. Lebo je toho všetkého okolo nás príliš veľa. Aspoň to tak celé vnímame.

Je ťažké pochopiť ženu, ktorá nerozumie sebe samej. Práve preto je dôležitá naša vnútorná vyrovnanosť, a zmierenie sa s tým, že iba my samé stojíme za našim šťastím. Vtedy sa staneme kompletnými bytosťami a potom príde niekto, kto k nám jednoducho zapadne. Nebudeme mať strach z odmietnutia, z hlúpych hier, z toho, že si nás niekto neváži. Lebo vieme, kto sme, čo chceme, a kam ideme…