Reklama/advertisment

Skutočná žena si nikdy nepotrebuje nič dokazovať. Jediný cieľ, ktorý má, je nájsť miesto po boku muža. Stať sa dobrou manželkou, matkou – jednoducho napísané zdieľať pocit ,,milovaná“.  Ak tento stav nedosiahne, neznamená to, že sa automaticky mení na bezcitnú mrchu, ktorá potrebuje zničiť všetko a všetkých. Aspoň by nemala.

Reklama/advertisment

A ako to funguje dnes?

Stačí si zmeniť stav na istej sociálnej sieti z nezadaný na zadaný. A tým to hasne. Kde sú tí muži, ktorí kvôli žene dokázali bojovať proti celej krajine? Ktorí ju dobíjali hoc aj celý rok, len aby konečne povolila a šla na obyčajnú prechádzku. Kde sú tí muži, ktorí vyhľadávali miesta, kde sa prvýkrát stretli, len aby opäť videli tú, ktorá im vyrazila dych. Možno pre oči, možno kvôli úsmevu.

Reklama/advertisment

Akoby stačilo ísť v piatok večer von. Sadnúť si bez spoločnosti mužov niekde ku stolu a čakať, kým niektorí z chlapov, ktorí sedia pri bare ,,zožerú udicu rovno aj s návnadou“. Jednoduché a plánované.

Nič v živote sa nedá presne naplánovať tak, aby sme boli dokonale šťastní. Dokonca ani taký obyčajný nákup mlieka a čerstvého chleba nikdy neskončí v nákupnom koši bez keksov, ktoré dieťa chce. Bez zemiakov v akcií či fľaše dobrého vína. Tak, kde je teda ten dokonalý plán?

malickosti

Príliš si život zjednodušujeme a potom sa čudujeme, že nič veľkolepé pre nás nenaplánoval. Stačí si vychutnávať každé sústo z toho, čo dennodenne varí. Tešiť sa z maličkostí a hlavne sa neobzerať späť. Život je predsa o to čarovnejší, čím viac nevieme, čo nás čaká. Koniec koncov žiť z minulosti sa večne nedá.

Jeseň hýrila všetkými farbami. Tak nejako to bolo aj s jej pocitmi. Veľký chaos farieb od červenej po žltú. A niekedy večer, keď hukot motora utíchol a človek si mohol tak bezprostredne oddýchnuť, sa všetko znova začalo zlievať do jednej farby, ktorej vedela dať meno.

Keby bol osud človeka daní hneď, tak priamočiaro, respektíve čierne na bielom, možno by sme presne vedeli, čo robiť. A možno by nebolo až také dobré vedieť vstávať s pocitom, že vieme, čo nás v to ráno čaká. Možno by sa nám to nepáčilo. Takto aspoň môžeme ovplyvniť to, čo nás čaká.

Len čo, keď stále na niečo čakáme a v svojej podstate nevieme ani definovať na čo. Možno je to životný partner, možno lepšia práca, možno nový byt. Možno uznanie, možno pár pekných slov a možno niekomu stačí byť len jednoducho vypočutí alebo si nájsť miesto a smer kam má ísť.

Na čo čakáme??? Z čoho sa tešíme???

Ak aj ty tráviš na FB dlhé chvíle nájdeš ma na – https://www.facebook.com/Ann-blog-1552972844914243/?fref=ts 😉

Foto: pixabay.com